„Povedz mi, čo čítaš, a ja ti poviem, kto si.“ Tento citát údajne patrí Martinovi Heideggerovi, jednému z najznámejších filozofov 20. storočia.

Redakcia nemeckého časopisu Jazz thing pod heslom „Nikdy viac je teraz!“ na svojich stránkach uverejnila myšlienky, ktorými sa jazzový svet pripája k tomu, čo zaznieva celým demokratickým svetom.

Bolo by to smiešne, keby to nebolo také smutné. Gazdovi načisto preplo a zbláznili sa aj bíreši. Akoby ani nestačilo, že podpálil stodolu, ešte si v tom sálajúcom teple ohrieval ruky.

Za mojich čias boli Kanárske ostrovy nedosiahnuteľnou destináciou. Dnes je všetko ináč. Nájdete tu toľko Slovákov, že mám obavy o legitímnosť a výsledok prezidentských volieb. Som na Tenerife.

Udeľovanie Oscarov sledujem dlhé roky, vlastne by sa dalo povedať, že ich sledujem celý svoj dospelý život.

Prezidentské voľby sa blížia a s nimi aj spoločné debaty prezidentských kandidátov. Kde boli ale doteraz? Zdá sa, že sa nedebatuje jednoducho preto, lebo by to niektorým kandidátom nepomohlo. Je to ale demokratické?

Duna: Časť druhá valcuje kiná, drvivá väčšina divákov i kritikov je nadšená, takže to skutočne dopadlo dobre. Ľudia si pochvaľujú, čo je ale najpodstatnejšie, mnohých z nich film inšpiroval, aby si konečne prečítali aj Herbertovu knižnú predlohu.

Dnes napíšem o dôležitom človeku z našej histórie. Najprv si vypočujte pesničku What a Wonderful World, aby ste vedeli, s kým máte dočinenia. Keď moja mama niekedy koncom 50. rokov počula Armstronga, nemohla pochopiť, prečo sa mi to páči. Satchmo zbúral estetické kritériá. Jeho „chorý“ hlas presvedčil celý svet, že vie dokonale preniesť emócie. Pred ním existoval jediný ideál bel canto.

Vstúpil som do kuchyne a bol som rád, že som ho tam uvidel. Môj kamarát Joel si akurát varil večeru. Práve jeho som hľadal, a tak mu vravím: „Vidím, že si tu kuchtíš, ale máš tri minúty čas? Môžem ti niečo zahrať?“

Nový rok prináša jedinečnú možnosť zhodnotiť úspechy a neúspechy spoločností v oblasti biotechnológie a biomedicínskeho priemyslu.