jeho nevyhnutnou súčasťou je určite pochopenie, čo je to argument (a argumentácia), za aké fauly dostanem v argumentačnej hre žltú či červenú kartu a ako nebyť len pasívnym prijímateľom informácií, ale mať dobré kritérium, cez ktoré ich filtrujem.

So far so good. Toto všetko je síce nevyhnutné, ale nedostatočné. Keďže sa filozofii venujem aj ako vysokoškolský pedagóg, rád študentom pripomínam, že to bol práve filozof – americký filozof pragmatizmu John Dewey (1859 – 1953) –, ktorý s pojmom „kritické myslenie“ prišiel ako prvý. Vo svojej knihe How We Think (1910) ho opisuje ako aktívne a vytrvalé reflexívne myslenie („reflective thinking“), cez ktoré by sme mali skúšať a odôvodňovať/zdôvodňovať veci, ktoré si myslíme, ktorým veríme – všetky naše nereflexívne nadobudnuté presvedčenia.