Občas pred naším útulkom zaparkuje luxusný mercedes alebo BMW, z ktorého vystúpi solventný človek s chuťou finančne podporiť ľudí bez domova. Ako sa blížia rôzne sviatky, intenzita filantropie sa zvyšuje.
Ďalší ročník našej ankety, hľadajúcej byrokratický nezmysel roka, má svojich „víťazov“. Úvodzovky sú namieste – ocitnúť sa v top desiatke nie je v tomto prípade žiadna radosť.
Bol som v Jeruzaleme krátko predtým, ako ho nevyspytateľná plavá hlava Bieleho domu uznala za hlavné mesto Izraela. Mnohí hovorili: „Trumpa síce nemusím, no toto mu treba uznať, Jeruzalem bol vždy hlavným mestom Izraela.“
Keď niekto natočí film o človeku, ktorého ste poznali zblízka, ten človek zomrie a vy po zhliadnutí filmu máte týždeň intenzívny pocit, že ste sa s ním znova stretli, je to veľká vec.
Roky cestoval na týždňovky za prácou. Sýria, Rumunsko, Rusko, najčastejšie Praha. Mal cestovnú tašku, ktorú nenávidel a na nej jedno skryté vrecko na zips, ktoré mal rád. Posvätné miesto.
„Dnes si povieme niečo o vplyve histórie na literatúru.“ Tak nejako som nedávno začala hodinu literatúry. Po tejto vete však všetci žiaci svorne prevrátili oči.
Už-už som chcel meniť destináciu, ale zdržalo ma pozvanie od mojej krásnej kambodžskej princezničky. O deň som si pobyt predĺžil. Jej kamarát má vraj loď a môžeme s ním ísť na rybačku na opustený ostrov.
