Deviateho júna sme sa s Jánom Čarnogurským v Berlíne na Bernauer Strasse zúčastnili na odhalení pamätníka, ktorý pripomína prínos krajín V4 k pádu Berlínskeho múru. Nesie názov Prikrčení sa vzpriamujú a sú na ňom vytesané názvy štyroch našich krajín.
Máme teraz viacerí ťažké dni. Andrej Bán, Robo Kirchhoff, ja, no myslím, že aj Martin Hanus. Nie preto, že sa nezhodneme na pravde. Preto, že na nej záleží, až to bolí.
Zmena názoru môže byť veľmi užitočná vec. O to viac, ak ide o zmenu názoru v kriminalistickom prípade, ktorý už štyridsať rokov traumatizuje spoločnosť. Ale čo vidíme dnes?
Stalo sa mi to pred desiatimi rokmi. Dve hodiny som brázdil slovinský vzduch. Nový, na tú dobu pomerne výkonný padák zvládal vzdušné turbulencie celkom dobre. Prišlo to až nad vápencovými bralami.
Musím sa priznať: Článok Martina Hanusa Diabolský stroj Františka Čermana pre Postoj mnou otriasol. Neverím, že Martinova motivácia bola iná, než hľadať v tejto komplikovanej kauze pravdu.
Od podpísania zmluvy s prvým zamestnancom obecnej firmy ubehlo sedemnásť rokov. Obaja sme ešte tu a pri príležitosti sedemnásteho výročia sme si pospomínali na začiatky.
Bohuslav Sobotka sa stal chromou kačicou. Zostáva premiérom do jesenných volieb, ale zložil funkciu predsedu ČSSD aj volebného lídra. Myslím, že toho bolo na neho toľko, že by to dorazilo aj koňa.
Mám rada, keď konečne príde jar so všetkou mohutnosťou a silou. Keď slnko tak svieti, že si môžem urobiť kávu, sadnúť na dvor a prečítať dobrú knihu. Alebo sa v tichu pomodliť.
