Hystéria asi nie je to najsprávnejšie slovo, ale páči sa mi, ako téma umelej inteligencie vždy dokáže spoľahlivo rozpútať vášnivú diskusiu.

Chceme mier. Dve slová, ktoré počuť naozaj odvšadiaľ. Veď kto by nechcel? Všetci chceme mier, no jeho podoba je omnoho dôležitejšia. Všetci tí, ktorí dnes hovoria o zakonzervovaní súčasného stavu na Ukrajine, hovoria vlastne o výhre Ruska.

To, že existuje šport zvaný fackovanie, oficiálne Power Slapping, som po prvýkrát zachytil tak pred dvoma rokmi. Pravdepodobne na sociálnej sieti v rámci videí, v ktorých mi Veľký brat podsúva čoraz bizarnejší obsah, usudzujúc azda, že by ma mohol zaujať.

Na mnohé udalosti a diskusie, ktoré sa dejú v dnešnom svete, sa dá zaiste pozrieť mnohými spôsobmi. Keď som sa však pred časom bavil s mojimi študentami o rôznych prístupoch k filozofickým otázkam, začalo sa mi javiť, že tento komplikovaný svet sa dá chápať cez jeden užitočný pohľad. Tu je v skratke.

Ako rozpoznať pravú vedu od pseudovedy? A dá sa podobný princíp aplikovať aj na rozlíšenie medzi dobre a zle fungujúcou spoločnosťou? Dnes sa zamyslíme nad dielom rakúsko-britského filozofa Karla Poppera, o ktorého myšlienkach falzifikácie a otvorenej spoločnosti ste už, verím, mnohí počuli.

O osvietenstve sme sa všetci učili v škole a máme o ňom predstavy. Niekedy je však história plná prekvapení – zvlášť vtedy, keď ju porovnáme s jej zjednodušenými verziami. Tak zvedochtivo čítajte, ak chcete vedieť niečo viac, ako vám povedali učebnice.

Pred pár dňami odsúdil ruský režim Vladimira Kara-Murzu na 25 rokov väzenia. Dôvod? Jeho protivojnové postoje.

V nedeľu som išiel v rámci poobedného nordic walkingu po zelenej značke smerom na Vtáčnik. Musím sa priznať, že na prvé výškové kilometre by som chcel skôr krídla ako nohy.

Už dlhšie sa hovorí o presune politického ťažiska v EÚ k jej východným častiam. Nemcom to robí trochu vrásky, hoci nie automaticky preto, že by nemali v láske východ Únie. A ešte niekto sa toho bojí: juh Únie. Prečo?

Mám rád príbehy, v ktorých niekto dáva pozor. Postavy v pozadí, ktoré nie je vidno, ale ich slová a činy majú váhu – vedia viac ako ostatní, ale nenechávajú si to pre seba, delia sa, konajú.