Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Vražda môjho syna

.anna Remiášová .stĺpčeky .spoločnosť

Spomienku na deň, keď mi zabili syna, sa už roky snažím vytesniť. Bolo to niečo strašné a hrozné. Ten, kto neprežil na vlastnej koži, že prišiel o dieťa, to nikdy nepochopí.

Vražda môjho syna Natália Ložeková/natalialozekova.sk

dozvedela som sa to z rozhlasu. Večer predtým bol Róbert u nás doma a dohodli sme sa, že o týždeň sa znovu stretneme. Ale keď som v Rádiožurnáli počula popis auta, ktoré vybuchlo, hoci neodznelo meno, okamžite som vedela, že je to môj syn. Zrútil sa mi celý svet. Vtedy som túžila zomrieť. Bola to nepopísateľná bolesť.

Na polícii najskôr so mnou nikto nechcel hovoriť. Až na veľký nátlak nás prijali a presviedčali, že auto vybuchlo samo. Keď som trvala na tom, že chcem vidieť telo a identifikovať ho, povedali mi, že to nejde, lebo mu už odrezali hlavu a ruku a poslali ich na expertízu do Česka. To nie je obvyklé a normálne. Navyše dobre vedeli, kto v tom aute sedel.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite