najťažsie, ako napokon vo všetkom, sú začiatky. Človek v jednej ruke zviera vyplnenú žiadosť a druhou si pretiera zrak, či sa mu to všetko iba nesníva. Teraz, keď sa hodiny a hodiny vpíjam do očí toho chlapca a nafukujem sa pýchou, že je to náš syn, desí ma predstava, že by tu mohol nebyť, keby sme tú odvahu nakoniec nenašli. Ševeliac si s ním a kochajúc sa donekonečna, vraciam sa s vďakou k ľuďom a okamihom, ktoré ma celý život jemne naťukávali.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.