keď som sa díval na starú rímsku cestu, na nádherné údolia a vŕšky, predstavil som si putovanie Izraelitov, putovanie Krista i každoročné povinné púte dospelých mužov, aby predniesli svoje obety v chráme. Pre jedných to boli pascha, pre druhých Veľká noc, pre týchto šawuot, pre tamtých Turíce.
Netradičné oslovenie „Pastier Izraela“ sa v starom Oriente spája so široko doloženou tradíciou. Podľa nej označuje výraz „pastier“ božstvo a kráľa. V Starom zákone existujú len štyri zmienky, kde sa ním pomenúva aj Boh. On je ten, kto vedie celý národ. A národ v osemdesiatom žalme zastupujú štyri postavy. Najprv je to Jakubov najobľúbenejší syn Jozef, ktorého vlastní bratia predali do Egypta. Ďalej sa spomínajú jeho synovia Efraim a Manasse, ktorí na základe dohody Izraelitov dostali najväčšiu časť zasľúbenej zeme v severnej časti (neskoršia časť takzvaného severného kráľovstva s hlavným mestom Samáriou). A reč je aj o Jozefovom najmladšom bratovi Benjamínovi, ktorého príslušníci dostali podiel v južnej časti zasľúbenej zeme, v neskoršom Judsku s hlavným mestom Jeruzalemom. Práve preto sa v texte spomínajú aj cherubi, pretože v Jeruzalemskom chráme sa nachádzala veľsvätyňa a v nej anjeli, títo cherubi, zakrývali svojimi krídlami tajomstvá archy, Mojžišovej palice či manny.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.