Aké chceme Slovensko – a akú Európu?

k rozvíjajúcej sa diskusii o mieste Slovenska v EÚ mám okrem elementárnej radosti z jej vzniku potrebu povedať tri skromné postrehy.

1. SaS je prvá strana, ktorá k problému pristúpila vážne. Všetky ostatné sa doteraz zmohli len na frázy o prvej lige. SaS namiesto submisívneho postoja predložila vlastnú predstavu. V niečom kvalitnú, v niečom nedomyslenú, ale vlastnú.

2. Pranierovať SaS za to, že sa rovno neprikláňa k dvojrýchlostnej EÚ (a v nej rovno k jadru), ale k Junckerovmu štvrtému scenáru, teda že EÚ má robiť menej, ale efektívnejšie, označiť to za cúvanie zo Západu a dokonca explicitne za najväčšiu hrozbu Slovenska od Mečiarových čias, ako to v Denníku N urobil Martin Šimečka, považujem z jeho strany – a zjavne aj zo strany Progresívneho Slovenska – za nespravodlivé. Všetkých päť Junckerových scenárov je západných. Pravdaže, niektoré môžu fungovať menej, iné viac, a samozrejme, kľúčový bude postoj Nemecka a Francúzska.