gemma totiž veľmi skoro stratila rodičov aj brata. O jej detstve vieme, že si budovala pekný vzťah k chudobným. Vždy, keď vychádzala z domu, zobrala si do zástery nejakú drobnosť, ktorú potom mohla darovať. A ešte v niečom bola zvláštna. Rada chodila do kostola. Každý deň začínala modlitbou a svätou omšou a večer ukončila deň krátkou modlitbou na kolenách v neďalekom kostole. Bola a zároveň nebola obyčajným dievčaťom.
Obyčajnou ju robili denné práce, starostlivosť o domácnosť. Neobyčajnou ju urobil jeden dar – stigmy. Gemma mala dvadsať rokov, keď sa jej pri večernej modlitbe ukázal Ježiš a daroval jej stigmy – rany umučenia, ktorými sám trpel.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.