prešlo už zopár rokov od chvíle, keď sa ujo Jano v predvianočnom čase stretol so svojím synovcom, vtedy žijúcim v Londýne. I plánovali. Slovo dalo slovo a na svete bol nápad. Silvestrovský výstup na Medvedí vrch. Nenáročná túra, tri kilometre do kopca. „Pôjdeme za starostom. Nech to vyhlási v rozhlase, možno sa ešte niekto pridá. Z kopca je skvelý výhľad na Vysoké Tatry, Spišský hrad, Levočské vrchy či malebné dedinky v okolí,“ povedali si.
Čo večer pri pive nevymyslíš, to ráno už nemáš šancu. Organizátori oslovili kamarátov. Jeden ponúkol odvoz koňom, ak by niekto nevládal po svojich. Vymysleli súťaže pre deti, ktosi sponzoroval sladkosti pre víťazov aj porazených. Teplý čaj, veľký kotol na prevarené vínko a víno pozháňala ďalšia partia. Každý niečím prispel a poobede sa stovka ľudí pobrala na silvestrovskú túru.
A hore na kopci už horeli pahreby, pri ktorých sa dalo ohriať. Počas cesty vznikali hlúčiky. V tom čase v našom regióne zvyčajne prichádza domov aj tá polovica dediny, čo sa počas roka potuluje po svete za prácou. Ľudia sa rozprávali, vítali a len tak nevinne klebetili, smiali sa. Dospelí sa častovali domácou. Dobre nám bolo! Ľudia mali radosť zo spoluprežívania posledného dňa v roku. Úsmev v očiach to prezrádzal.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.