„Erazmus zniesol vajce a Luther ho vysedel,“ tak videli pôvod reformačných udalostí ich súčasníci. Erazmus Rotterdamský (1467 – 1536), považovaný za najvýznamnejšieho humanistu 16. storočia, bol podobne ako Luther mních augustiniánskeho rádu, kňaz, doktor teológie a učiteľ na univerzite. Na rozdiel od neznámeho Luthera, ktorý bol v prvom rade motivovaný trpiacim kresťanským svedomím, pranieroval obdivovaný „kráľ humanistov“ skazenosť skôr z hľadiska kozmopolitnej etiky a kresťanskej filozofie. Na tento účel majstrovsky využíval iróniu a satiru. Odpoveď na neporiadky videl v návrate cirkvi k jej začiatkom v dejinách a literatúre. „K prameňom!“ – ad fontes – bolo jedným z hesiel Reformácie. Z tohto dôvodu útočil nielen na úpadkový stav okolo seba, ale svojou vedeckou prácou umožnil prístup k zakladajúcemu textu kresťanskej cirkvi v jeho pôvodnom jazyku – v roku 1516 vydal Novú zmluvu v gréčtine. Jeho Parafrázy biblických textov sprístupňovali Bibliu aj ľuďom, čo neboli teologicky školení.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.