a utrel si slzy. Od šťastia sa rozplýval. V titulkoch stálo, že odsun sovietskych vojsk sa čoskoro začne. Potom sme oslavovali. Pred skúškou vo vtedajšom Arse, aj po skúške.
Pamätám si na ten čas. Svet sa otváral. Bolo to ako z básní Silvy Fischerovej s názvom Chvění závodních koní. Presne tak sme sa cítili. Noci boli krátke a husté, dni ako odstrihnuté z reťaze. Čoskoro nato znela Bratislovou Zóna A: „Červená armáda, neodchádzaj preč, všetci ťa tu máme radi, tak nám neuteč!“ V Prahe svietil naružovo natretý tank Davida Černého.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.