koncert doma je ako presvedčiť znova samého seba, že všetko to plahočenie má nejaký zmysel. Bude treba siahnuť na dno, do skrytých rezerv a stiahnuť so sebou tých druhých, čo vás už dávno poznajú a zažili s vami veľa. Sú nároční. Taký je koncert doma.
Od rána sa len tak zbieram. Pijem vincentku a nadávam si, že na tú poslednú kalciovú injekciu som nešla. Osemmesačný synček s opuchnutými ďasienkami, čo v noci cestuje po posteli a hryzie perinu, na mňa od rána koketne volá. Je prekvapený, že mama je ticho. Šetriaci režim. Človek akoby si potreboval sám v sebe preskúmať terén.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.