v celom tom obrovskom lietadle nás bol hádam tucet. Letušky otvorili bufet a my sme jedli, pili a spali na voľných sedačkách. Po výstupe z lietadla sa skončilo všetko, čo sme mali zabezpečené. Dopredu vybavená bola iba letenka. Presunuli sme sa na autobusovú stanicu a asi tisícročným japonským autobusom sme sa pohli na sever. Spali sme tam, kde nám to okolnosti dovolili. Vo vodných dedinách sme spali na druhom poschodí, pod nami svine a na prízemí vo vode sa hemžili uväznené ryby. Prebrázdili sme Kambodžu skrz-naskrz.
Tri týždne prešli ako voda. Najjužnejším hraničným priechodom sme plánovali prejsť do Thajska a autobusom do Bangkoku. Na hranici nás čakalo nepríjemné prekvapenie. Nepustili nás do Thajska. Nemali sme víza. Na internete informovali inak. Prvýkrát som pochopil, že nie je všetko pravda, čo je na webe. Bol piatok a lietadlo do Európy letelo v sobotu v noci. Keď sa to dozvedeli moji spolucestujúci, jeden z nich sa vyjadril: a je to v .....
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.