Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Počula hlas svojho mŕtveho muža

.vladimír Ledecký .stĺpčeky .svet hrhovského starostu

V 1929 pozvali do Prahy z každého regiónu zopár obyčajných ľudí, ktorí mali nahovoriť svoje príbehy a naspievať tamojšie piesne.

Počula hlas svojho mŕtveho muža Natália Ložeková / natalialozekova.sk

prišli interpreti aj z Podkarpatska, časti Československa, ktorá bola po vojne pričlenená k Sovietskemu zväzu. Aby autori hlasov nezostali v anonymite, na záznam museli uviesť svoje meno, odkiaľ pochádzajú a kde bývajú. Myšlienka vyšla z prezidentského paláca, priamo od prezidenta Masaryka. Projekt viedol významný etnograf Ivan Paňkevič. K nahrávkam sa neskôr dostal jeho študent Mikuláš Mušinka na Karlovej univerzite. Zozbieral hlasy predkov, napísal o tom knihu, ba dokonca dnes už jestvuje aj CD nosič očistený od šumov histórie, ktorý približuje príbehy ľudí z podkarpatského regiónu. Vďaka prezidentovi Masarykovi a jeho úcte k tradíciám sa tieto príbehy stali nesmrteľnými. Mikuláš Mušinka a jeho kniha Hlasy predkov priniesli ďalšie inšpirácie.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite