prišli interpreti aj z Podkarpatska, časti Československa, ktorá bola po vojne pričlenená k Sovietskemu zväzu. Aby autori hlasov nezostali v anonymite, na záznam museli uviesť svoje meno, odkiaľ pochádzajú a kde bývajú. Myšlienka vyšla z prezidentského paláca, priamo od prezidenta Masaryka. Projekt viedol významný etnograf Ivan Paňkevič. K nahrávkam sa neskôr dostal jeho študent Mikuláš Mušinka na Karlovej univerzite. Zozbieral hlasy predkov, napísal o tom knihu, ba dokonca dnes už jestvuje aj CD nosič očistený od šumov histórie, ktorý približuje príbehy ľudí z podkarpatského regiónu. Vďaka prezidentovi Masarykovi a jeho úcte k tradíciám sa tieto príbehy stali nesmrteľnými. Mikuláš Mušinka a jeho kniha Hlasy predkov priniesli ďalšie inšpirácie.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.