väčšina ľudí, ktorí ako-tak poznajú kresťanské nebo, pri počutí toho mena hneď vedia, kto je môj svätec. To je predsa ten benediktín, čo zložil spev Salve Regina, syn grófa z Altshausenu, chudáčik-mrzáčik, celý život postihnutý. Áno, aj toto je Herman. Sympatický patrón: historik, matematik, teoretik hudby, skladateľ. Keď niekedy pôjdete na hrad Althausen, rodinné sídlo tohto svätca, uvidíte tam aj jeho osobné veci, ktoré kláštor Reichenau venoval rodine. Patril medzi najväčších učencov svojej doby. No tento Herman nie je môj patrón. To sa musíme posunúť od čiernych benediktínov k bielym premonštrátom.
Ešte jedno spresnenie. U nás, v našej kongregácii, je zvyk, že keď si žena oblečie rehoľné rúcho, nezmení len svoj vzhľad, ale aj svoje meno. Meno jej vyberú predstavení. Pre mňa osobne to bol šok, túžila som po peknom slovanskom mene, a keď som začula to tvrdé nemecké, tak mi od údivu vyliezali oči z jamôk.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.