Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Vlastný syn mu ukradol auto

.vladimír Ledecký .stĺpčeky .svet hrhovského starostu

Písal sa rok 1993. Jana, ako posledného robotníka, prepustili z okresného stavebného podniku. Bol posledný z rómskej osady, čo ešte chodil do práce. Posledný Mohykán.

Vlastný syn mu ukradol auto Natália Ložeková / natalialozekova.sk

kazil percento nezamestnanosti. Skončil, dosiahli okrúhlych 100 percent. Má niečo vyše dva metre, najmenej stopäťdesiat kíl. Biele háro, amatérske tetovanie a zopár chýbajúcich zubov. Mocný chlapisko, z ktorého ide strach. A naozaj má sily minimálne za troch. Raz sme cestou cez les našli zvalený strom. Traja chlapi s ním ani nepohli. Prišiel Jano, nafúkol sa, hrudník mu nadulo desať centimetrov a na tretí nádych odtiahol ten strom z cesty. Hotový valibuk. Na adresu tých troch len poznamenal: „Hovňare.“ 

Zamestnali sme ho v prvej várke. Veril som v jeho schopnosti a chuť do roboty, aj keď už osem rokov nerobil. Pravidelne chodil za mnou skormútený, hľadal robotu, aspoň fušku. Do žiadnej stavebnej firmy ho nechceli zobrať. „Vieš, prečo ma nechcú, lebo mám na čele napísané, že som Cigán.“ Vedel viesť partiu, čítať výkresy a usledovať kvalitnú robotu.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite