v komentári k Žalmom z roku 1519 Luther napísal: „Preto je odporná rímska bezbožnosť (impietas), ktorá o cirkvi sníva svoje lži, lebo cirkev nemôže byť nič iné než zhromaždenie duchovných ľudí (congregatio spiritualis hominum), nie na nejakom mieste, ale v tej istej viere, nádeji a láske Ducha.“ No nie všetci Lutherovi prívrženci a ochrancovia boli „zhromaždením duchovných ľudí“. O svetských vládcoch v roku 1523 poznamenal: „Od počiatku sveta je múdre knieža vzácny vták a ešte oveľa vzácnejším je zbožné knieža. Vo všeobecnosti sú to najväčší hlupáci alebo najhorší darebáci na zemi.“ Ako však dať dohromady reformu opierajúcu sa o moc slova a čistotu svedomia s vládnutím prostredníctvom zákonov a donucovania? Súbor odpovedí na tento problém dostal názov „Lutherovo učenie o dvoch ríšach“.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.