či sme chceli, alebo nie, večermi sme smutne pozorovali kľukatého žeravého hada lezúceho po siluete milovaných hôr. Požiar trval niekoľko dní a možno aj vplyvom veľkého množstva popolčeka v atmosfére sa strhla jednej noci taká búrka, akú som ešte nezažil. Mám totiž v horách pred bleskami, lavínami a medveďmi obrovský rešpekt.
Náš tábor bol povestný sklápacím stožiarom na vlajku ako prevenciou pred úderom blesku. Aj miesto som starostlivo vybral podľa toho, či som nenašiel v jeho blízkosti zranený strom po jeho údere. Blesk je fenomén, ktorý svojou brutalitou ukazuje, akí sme občas bezmocní.
Blízky horský hrebeň, prudko sa dvíhajúci neďaleko našich stanov, a vrch Kozieho kameňa tvorili prirodzený hromozvod. Aspoň som v to dúfal. No pri pohľade na blesky križujúce sa okolo nášho táborového kruhu som si už až taký istý nebol. Rachot sa zlieval do súvislého nervy drásajúceho hluku.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.