Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Mýlil som sa

.juraj Karpiš .stĺpčeky .iný pohľad

Grécko sa vrátilo na dlhopisové trhy. V prvej emisii od roku 2014 získalo 3 miliardy eur. Predaj cenných papierov bez investičného ratingu pritom pritiahol dopyt až 6,5 miliardy eur. Čo to znamená?

Mýlil som sa Natália Ložeková / natalialozekova.sk

grécko za peniaze požičané na 5 rokov platí len 4,62 percenta. Takže? Koniec eurokrízy? Oheň v jej epicentre uhasený, viacerí otvárajú šampanské?

My si nalejme čisté víno. Grécko je stále pod ochrannou rukou veriteľov, Európskej únie, ECB a MMF. Bez ich pomoci by šlo do defaultu. Len pár týždňov dozadu schválili veritelia krajine ďalších 8,5 miliardy eur pomoci.

Dlh Grécka narástol zo 109 percent HDP v roku 2008 na neudržateľných 179 percent, z ktorých je nervózny aj samotný MMF. Pritom viac než 80 percent gréckeho dlhu vlastníme skrze spoločnú centrálnu banku, ESM a MMF aj my.

Gigantický dlh krajinu zatiaľ nebolí. Napriek jeho rastu klesli úrokové náklady na občana z 1 068 eur v roku 2008 na 524 eur v roku 2016. Dotujú to – veritelia. Ak by Slovensko platilo „grécke“ úroky, ročne by sme ušetrili 600 miliónov eur. Slovenské úrokové sadzby by, naopak, Grécko dostalo z dnešného ročného prebytku do deficitu 1,8 percenta HDP. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite