keby som sa nebola odhodlala a na tú cestu nešla, nikdy by som nenapísala svoju prvú knihu. Nedokázala by som ju napísať.
Človek, ktorý prejde pol zemegule v jednom starom aute, v ktorom občas musí prespať v spacáku kdesi v ruskej stepi – napríklad po náhlom úteku z motela, pretože vám do izby nazíza päť veselých kamionistov – taký človek zvlečie starú kožu.
Vraciate sa do Bratislavy, z ktorej ste celý život v skutočnosti nevystrčili päty, a musíte sa smiať. Čo vám len pripomína? Niečo medzi Charkovom a Alma Atou? Už som naozaj mohla svoje literárne alter ego vyhodiť do vzduchu ako nafukovaciu Anču, pretancovať s ňou izbu a vymlátiť z nej dušu. Do starej kože som sa nevrátila.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.