jedna moja známa, zbožná žena, mi hovorí: „Celé roky sa postím. V stredu aj v piatok som len o vode a suchom chlebe. Už sa na to vôbec neteším.“ Povedal som jej, aby si v rámci propôstnej terapie odrezala kus klobásky a zjedla ju len tak bez chleba, aby sa mala za čo kajať. Potom išla na púť do Španielska a všetko sa zmenilo. „Bola som na návšteve u najprísnejších mníchov. Bol piatok, postili sa. Suchý chlieb a voda. Vieš, ako s tým vypiekli? Oni si tie suché chleby opiekli na oleji, potreli cesnakom, osolili a mali normálne hrianky. No to sa im potom postí! Som nevedela, že aj to sa môže!“ Askéza je tu pre človeka a nie človek pre askézu. Znechutený a frustrovaný ešte nikto k svätosti neprišiel.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.