prvý scenár celoobecnej párty vznikal spontánne. Šialené nápady. V hlavách sme v ten večer prežili nultý ročník festivalu. A vtedy vznikla aj celá koncepcia, hoci posledné nápady (podľa mňa nakoniec vždy prídu tie najlepšie) nikto nezapísal ani inak nezaznamenal.
Pravdu povediac, nepamätali sme si na druhý deň nič. Ale moja manželka pri rannej spŕške výčitiek a obáv, že včerajšia búrka nápadov zanechala iba spúšť, chronologicky začala spomínať všetky naše kreatívne nápady. S obdivom som sa na ňu pozeral ako na mimozemšťana. Ona si naše nápady zapisovala. Aby ma ráno mala čím vydesiť. Vraj som ju o polnoci určil za zapisovateľku. Ráno o štvrtej to vzdala. Podľa mňa, starostova žena má vždy vydržať až do konca. Zachránila naše know-how, ktoré by bolo inak navždy stratené.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.