Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Marián

.štefan Hríb .stĺpčeky .editorial

Je to už dlhý čas, čo mi Marián pri pulte kníhkupectva Artforum povedal, že mu práve našli rakovinu pľúc. Hovoril to len tak – rovno, vecne, akoby bez obáv. To bol presne on.

Marián Natália Ložeková / natalialozekova.sk

každé spoločenstvo, ktoré nemá zablúdiť, potrebuje svoje kotvy, majáky, pevné orientačné body. Ľudí, ktorí stoja, aj keď sa zem trasie, a neuhnú, ani keď udrie blesk.

Marián pritom nebol bohatier ani veľký hrdina, ani človek, čo zvládol všetko sám. Naopak, bol krehký, citlivý, závislý od pomoci iných, občas až príliš. Ale niečo v ňom bolo ako skala. A bolo to rovnako pevné v tvorbe, vo vkuse aj v postojoch. Marián bol verný pravde, nech šlo o čokoľvek, a hľadal ju občas až k hranici sebazničenia. Preto sa stal etalónom celej československej hudby – ale preto vedel aj to, čo za režim tu bol pred rokom 1989 a čo ohrozuje našu slobodu po ňom. V tom nikdy neuhol.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite