po tom, čo sme na jednom ročníku s kapelou hrali a organizátori sa na dohovorený odvoz našich nástrojov vykašľali a nechali nás s vecami sedieť na Hviezdoslavovom námestí obklopených skupinkami potulujúcich sa náckov, myslela som, že už túto akciu osobne nepodporím nikdy.
Zvíťazil však princíp. My, principiálne vychovaní, sme odjakživa na smiech. A občas aj tŕňom v oku. Už som si zvykla. Neprekvapil ma ani ten transsexuál v čiernych silónkach, ktorý na mňa zazeral spôsobom, akoby sme si akciu pomýlili s tou Chromíkovou. „Nie, nepomýlili.“ Chcela som mu povedať. „Aj keď tu nerozdávate deťom balóniky.“ Takých ako my tam bolo naozaj pramálo.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.