v tejto kaviarni sa stretávali bítnici, aby tu dodiskutovali svoje čítačky odvedľa. Ulička pod nami sa volá Kerouac, tá oproti Saroyan. Na stenách sú staré fotografie, od Ferlinghettiho po Ginsberga, hrajú tu vtedajšie hity, majú fľaškovú Plzeň, nemajú poriadnu kávu, len vodnatú americkú. Vo vzduchu je skondenzovaná história.
Keď toto píšem, prezident je buď na univerzite v Berkeley, alebo vo vývojovom centre VW, alebo hovorí s človekom od nás, ktorý sa výrazne presadzuje v americkej Tesle. My s Jeňom tam nie sme, lebo prišla horúčka a kašeľ, a tak sme na deň ostali blízko útulného hostela. Ale je to vítaná prestávka na rekapituláciu.
Pred dvoma rokmi išla do Ameriky s hlavou štátu slovenská IT komunita. Teraz to bolo v lietadle ešte farebnejšie, sú tu zastúpené školy, akadémia vied aj nádejní investori. Najzaujímavejšie na tejto zostave však je, že síce si občas povzdychla nad pomermi doma, mimochodom, veľmi informovane, ale boli to len prchavé chvíľky, žiadna skepsa. Zvyšok času sa všetci pozerali dopredu, a až posadnuto medzi sebou riešili svoje inovácie, sny a vízie, vždy prekračujúce hranice Slovenska. Bolo to osviežujúce.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.