keď som pred pár dňami stál v legendárnom kníhkupectve City Lights Bookstore v centre San Francisca a konverzoval s režisérom Krstného otca, hlavou mi prešla otázka, aké podobné duchom nabité priestory máme u nás. Spomenul som si na kaviareň Štefánka, kde sa už pred vojnou stretávali umelci, politici aj bohémske typy, na Stoku, kde sa po roku 1989 odohrávali okrem divadla aj vášnivé verejné diskusie, a ešte na zopár ďalších miest. Ale tvorivý duch a spoločenstvo boli vo všetkých už len vecou nostalgickej minulosti.
Prečo je to tak?
A tiež – prečo sa viac osobne nestretávame, nediskutujeme s oponentom zoči-voči, prečo sa nehádame pri spoločnej káve či pohári dobrého vína, ale len neosobne, virtuálne, bez kontaktu? Už to nevieme? Už to nechceme? Alebo len nemáme vhodný priestor?
My v týždni to chceme. Preto chodíme diskutovať po gymnáziách, preto sme založili Mediálnu školu, preto sme začali s verejnými Lampami – a preto teraz
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.