niektorí pôsobili idealisticky, z niektorých išiel des typu „ať staří mrtví uvolní cestu mladým mrtvým“. V lesklých topánočkách pred plnou manéžou skúšajú prvé krôčiky. „Nie sme ovce!“ kričali ľudia, človek by rád veril.
Pozeráme sa na seba s Bálikom a musíme sa smiať. Koľkokrát sme už s kapelou hrali na tomto námestí? Keď znejú slová hymny a dav spieva: „Zastavme ich bratia, veď sa oni stratia“, padne na mňa smútok veľkosti republiky. Kto sú dnes či zajtra tí „oni“? Nie sme to už my, náhodou, bratku?
Títo mladí ľudia spravili veľkú vec.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.