stúpavý prúd z kameňolomu mi ponúkol možnosť vystúpať spolu s dravcom do takej výšky, že som sa odvážil prekĺzať s mojím padákovým klzákom ponad Kotlinu smerom k Tatrám. Kľúčový preskok. A už sa nízko nad zemou zvŕtam v slabých stúpaniach so zatajeným dychom. Našťastie, ani sa nenazdám a som vo výške Fajxovej lúky. A potom Skalné vráta, chata Plesnivec, ktorú mám tak rád, je už hlboko podo mnou. Je to fascinujúce, že len vietor a Slnko spôsobujú, že sa vznášam vysoko nad turistickými chodníkmi a trvá mi minúty to, čo peši prechádzam celé hodiny. Lebo už cez Stežky preskakujem k Huncovskému štítu. Začínajú sa tu seriózne hory.
Letím pár metrov nad magistrálou plnou turistov. Čo si len o mne myslia? Hnevá ich, že sa presúvam s ľahkosťou orla ponad ich hlavy? Alebo mi prajú? Závidia mi? Občas im zakývam a oni odpovedajú. Prebúdzam v nich deti s hlboko zaklonenou hlavou.
Nezabudnem, ako som raz letel nízko ponad policajnú hliadku, ktorá práve riešila cestného piráta.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.