na uliciach, v kluboch, v hromadnej doprave. Verte či neverte – žijúc v Bratislave celý svoj život, som rada, že už nemám dvadsať a je to smutné konštatovanie o stave našej krajiny. Inde na Slovensku je to iste ešte horšie. (Môžem byť rada, že som všetko prežila bez ujmy a nesťažovať sa, však, dámy?)
Celý život tvorím veci tímovo – s mužmi, kamarátmi, ktorí sú vychovaní v tom istom duchu ako ja a niečo ako obťažovanie, sexizmus či nadraďovanie sa nad ženu je im úplne cudzie. A potom je tu verejný priestor. Pre mladú ženu u nás vyslovene vojnová zóna.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.