Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Priama reč Lucie Piussi

.lucia Piussi .stĺpčeky .priama reč Lucie Piussi

Behávam od detstva. S malými prestávkami. Vždy sa však k behu vrátim. Duša po ňom prahne. Už dávno nesúťažím; beh je moja modlitba, inak sa modliť neviem. 

Priama reč Lucie Piussi ILUSTRÁCIA NATÁLIA LOŽEKOVÁ/NATALIALOZEKOVA.SK

prvých štyridsať minút behu je iba mechanická námaha, otrava, utrpenie. Vždy to tak bolo. V hlave hrajú všetky otravné rádiá naraz. Pomáha jediné: Netlačiť na pílu, neprepáliť tempo. Dýchať a s pôžitkom vydychovať. Prežiť to. 

Behávam takmer denne tú istú trasu. Zmenila som ju len trikrát v živote, keď som sa presťahovala. Moja trasa musí byť lesná, alebo aspoň z veľkej časti lesná. To je základ. Ak ju opäť mám, ďakujem nebesám. 

V jej monotónnosti je sila. Môžem sa sústrediť na dych. Behávam zásadne bez hudby. Beh má veľa spoločného so živým spevom. Stojí a padá na dychu. Nie je v ňom nič, len rytmus dychu. Prázdno v hlave,  duši, žalúdku, uvoľnené telo. Z nohy na nohu, z kroka na krok, byť prítomný len v tomto jednom momente.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite