FILM Dogg (Slovensko, 2017)
Nezačne sa to vôbec zle. Úvodná poviedka má prepracovanú expozíciu a pekne rozohratú zápletku. Tá sa však z ničoho nič, scenáristickou skratkou zo základnej školy, skončí. A bude už len horšie. DOGG, zbierka štyroch filmových poviedok (Duet, Opus Dei, Grassvater, Game) slovenských tvorcov, chcela elaborovať na tému strachu. Z neznámeho, zo skrytého, z budúceho. Darí sa však len to posledné – vyvolať strach z nasledujúcich minút a z toho, čo sa v nich ešte udeje. Jasným dnom je tretia poviedka Grassvater, manifest sfilmovateľnej nechutnosti. Výkaly, zvratky, krv, krčma, kostol, nacisti. Akože realita nášho východu, v skutočnosti absolútne nepozerateľný vzhľad do mysli autora, ktorý v nej mal radšej zostať. Druhá Opus Dei sa po pár krásnych záberoch a originálne vybudovanej zápletke s parašutistom utopí vo vlastnom žánri, na hranici medzi vážnym hororom a sebaparódiou. Mierne vyčnieva iba posledná poviedka Game – jediná dokáže aspoň trochu vtiahnuť do deja a obsahom si obhájiť explicitný vizuál. No aj keď je režisérsky výnimočná, scenáristicky opäť nestíha.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.