teraz obaja manželia poberajú sociálne dávky. Popritom si na malom gazdovstve prilepšia: kozičkami, kravičkou či hydinou. Pestujú zemiaky a zeleninu. Majú koňa, s ktorým si sem-tam privyrobia. Žijú zabudnutí vo svojom svete. Keďže sú takto sociálne izolovaní, po rokoch sa to prejavuje ekonomickou zaostalosťou, ale aj komunikačnými bariérami a inými neduhmi. Deti nemajú kamarátov. Nemajú moderné oblečenie, mobily či iné vymoženosti tejto doby. A spolužiaci v nich vidia outsiderov. Spoločnosť ich diskvalifikovala. Nemajú iné zručnosti, ako prácu v poľnohospodárstve. Ich možnosti? Na JRD už dávno vymlátili dobytok aj ošípané. Poľnohospodárske dotácie sú nastavené tak, že najvýhodnejšie je dvakrát do roka pomulčovať burinu. Kampane o slovenských potravinách a o podpore drobných farmárov sú čistá mystifikácia.
„Všetko je o tých, čo vládnu. Ako to nastavia a riešia. Musia to vedieť, ale hlavne chcieť slúžiť a robiť pre ľudí.“
V roku 1991 mala ekonomika Poľska polovičný výkon ako ekonomika Ukrajiny. Dnes ekonomika Poľska štvornásobne prevyšuje ekonomiku Ukrajiny. Za 25 rokov sa tieto dve krajiny od seba takto neuveriteľne vzdialili. Rozmýšľam o tom v jednej ukrajinskej reštaurácii. Pozerám sa von oknom a tam, v tom nepríjemnom daždi, postávajú babičky, uzimené, v tenkých pršiplášťoch.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.