vedela, že v jazyku jej kmeňa by som ju určite odignoroval. Chytila ma za ruku a dotiahla na recepciu. Cez tie drevené steny musela počuť moje žalúdočné útrapy v plnej paráde. Tradadá. Recepcia! Iste! Tak cnostne by som to nevolal. Jedna prútená stolička, zhrdzavený sud a zamastená papierová krabica s kľúčmi.
A domáca? Chudá ako zastrúhaný vlas. Isto nejedla, odkedy sa rozhodla investovať do tejto nehnuteľnosti. Nazvala to U šakala. Príznačné aj pre mňa, tri dni som tam zavýjal od rytmických tancov v črevách. Cestou som dumal, že to asi upratovačka chce prémiu za to, čo som tri dni vyvádzal, ale keď som sa obzrel okolo, všetko bolo inak. O ten zhrdzavený sud sa opierala miestna princezná, hneď sa mi popravilo a zrazu som aj na iné myšlienky prišiel. Zbadala ma a v jej očiach som videl nefalšovanú radosť. Poslala ju prababička, či som v poriadku. Áno, tá moja samozvaná liečiteľka. Tri kroky som cúvol. Pozrel som, či sa dá niekde ujsť. Našiel som si zamrežované okienko. Keď sa dobre trafím a naberiem rýchlosť, už ma nechytia. Tá rodina sa na mňa zamerala. Keď prídete do malého mesta v Kambodži, kde turistu jakživ nevideli, majú zmapovaný každý váš krok. Ste tam jedna veľká atrakcia.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.