v táborovej kuchyni však platí z úradného nariadenia hríbová prohibícia. Sušili sme ich a my starší sme z toho mali zlý pocit, že už ten tábor neorganizujeme až tak nezištne a altruisticky. Usvedčovali nás odtlačky prstov na päťlitrových fľašiach od kyslých uhoriek, plných ledabolo nakrájaných, usušených a voňavých húb, čo sme si niesli domov. Aby ich deti prestali nosiť z lesa, vymyslel som úlohu. Vlastne ma to aj samého už dlho zaujímalo. Koľko trvá, kým vyrastie z malého dubáčika veľký dubák? A bola tu tiež povera, že ak sa vraj niekto pozrie na hríb, ten už viac nevyrastie. Pomáha polievanie malej hube k rýchlejšiemu rastu? Deti to zaujalo. Rýchlo si našli pokusné huby blízko tábora. Zaviedli si pozorovací denník a každý deň zaznamenávali zmeny vo veľkosti a tvare zdomácnenej huby. Empatickejšie deti im dali aj vlastné mená a rozprávali sa s nimi.
„Zabralo nakoniec jediné. Kremžská horčica.“
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.