Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Priama reč Lucie Piussi

.lucia Piussi .stĺpčeky .priama reč Lucie Piussi

Kráča od dverí k baru, vedená nefalšovaným vnútorným čuchom. Ľahne si naň lícom, roztiahne ruky po celej dĺžke a povie zasnene: „Tak toto bude nejaká nová, vyššia Stoka!“ 

Priama reč Lucie Piussi Natália Ložeková / natalialozekova.sk

pamätám si ju. Patrila k partii, čo sprivatizovali sklad pri Dunaji. Bola vždy vážna, zadumaná, akoby večne nespokojná. Po jedenástich rokoch vyzerá úplne inak. „Vyzeráš úplne inak.“ Povie mi spakruky. „Mám dve deti,“ vravím v defenzíve. „Aj ja,“ povie spokojne sa uvelebiac ako mačka na bare a ja sa pristihnem, že si pomyslím: No jasné, si omnoho prístupnejšia a normálnejšia než vtedy, a vzápätí mi je z toho jej pohľadu úplne jasné, že ona si pomyslela presne to isté o mne! Zasmejeme sa obe. Znova ich stretávam. Tých istých ľudí. Čuchom nočnej mušky hľadajú teplé svetielko. Ako na zavolanie do dverí vstúpi R. To už si myslím, že sa mi sníva. Ten hrmotný, neohrabaný R. je najväčší „Ježíšek“.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite