dobrý prezident je ako dobré rádio. Nemusí sa vám páčiť všetko, čo hrá, ale pod istú hranicu vkusu nikdy neklesne. O tom, že ľudia sa dokážu naučiť počúvať kvalitnú hudbu, niet pochýb.
Problém je ten, že im masovo tú šancu nikto nedáva. Ak je národ odchovaný na „sračkách“, nič iné ako „sračky“ počúvať nebude. Naša prezidentská voľba sa preto rovná zázraku. Mať za prezidenta Kisku, ktorý sa snaží zjednocovať, a nie rozoštvávať, je podobné, ako keby nám na benzínových pumpách hral Perfect day od Lou Reeda namiesto Diskohrátok Michala Davida. O tom, že by si čoskoro každý brigádnik, čo tam umýva sklá, klopkal do rytmu, vôbec nepochybujte.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.