„Dobrý deň, mladý pán,“ vošla do kancelárie prežehnávajúc sa zvráskavená, decentne oblečená staršia žena s tragickým výrazom tváre. Pri tomto hereckom vstupe vždy spozorniem. „Dobrý deň,“ odzdravil som a podal jej ruku. „Chcem vám darovať byt, pán farár. Jednoizbový,“ vychrlila zo seba, keď si sadala na ponúknutú stoličku. Z malej čiernej kabelky začala vyťahovať rôzne tlačivá a linajkový papierik, na ktorom bola krasopisne čiernym perom napísaná akási adresa a meno známeho bratislavského notára. „Som vdova, onkologická pacientka, zavolajte pánu notárovi, potvrdí vám to. Teraz má však dva dni dovolenku,“ strkala mi papierik do rúk. „Zanedlho umriem a chcem spraviť ešte dobrý skutok a darovať byt na pomoc bezdomovcom. Potrebujem len peniaze na prepis, mám malý dôchodok a veľa miniem na lieky. Pozrite, tu mám potvrdenie, že som onkologická pacientka.“
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.