Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dve dediny – olympijská a moja

.vladimíra Marcinková .stĺpčeky

Keď sme sa s frajerom dávali dokopy, najviac ma na ňom vydesila jeho profesia. Športovec. Keď som ho spoznala bližšie, zvažovala som trestné oznámenie na neznámeho páchateľa.

Dve dediny – olympijská a moja Natália Ložeková / natalialozekova.sk

chcela som nájsť vinníka, ktorý športovému remeslu privodil takú krivdu na reputácii, akej musel čeliť, keď som ho predstavila babke. Čím viac som premýšľala nad potenciálnym páchateľom, tým viac som sa bála, že by ho našli v mojej rodnej dedine. Vyskytol sa u nás totiž svetový biologický fenomén. Kým všetky vedecké štúdie ukazujú, že šport ľuďom prináša endorfíny, je jedna úzka skupina ľudí, u ktorej to neplatí. Sú ňou manželky z Hrhova.

Prudkou alergickou reakciou brojili proti každému športu v dedine. Nedeľná dávka futbalu bola takmer smrteľná. Hrala sa u nás šiesta futbalová liga a profesionálov okolo toho bolo v každej rodine dosť. Celý týždeň pracovali na opušťákoch, ktoré by ich v nedeľu popoludní dostali na zápas. Najdôležitejšia časť zápasu, samozrejme, prišla až po zápase. Profesionálny šport si vyžaduje profesionálny prístup. Preto sa všetci muži stretli v krčme, aby mohli prebrať každú krivdu rozhodcu osobitne. Ženy z toho radosť nemali. Hoci sa vždy hlasno tešili, keď sa muži vracali domov. Od radosti po nich kričali a búchali dverami.

„ Priateľ odletel na Zimné olympijské hry a mne zazvonil telefón.“

S genodomom Hrhovčanky sa stalo takmer nemožné. Našla som si športovca.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite