vstal z popola v podobe „zajačika“, ktorého „zabili“. Vrátil sa po šesťdesiatke s novými pesničkami a s novou gráciou. Ako svietiaca rybka pláva zas proti prúdu a je jedno, aký čas sa skrýval medzi kameňmi. Novú tyrkysovú gitaru si zadovážil. Znova nám svieti na cestu.
Splnený zem znie ako najlepší extrakt z jeho celoživotnej pesničkovej tvorby plus ešte niečo: Spojenie so skladateľom Petrom Zagarom, s jeho rovnocenným pesničkovým talentom: „Vravím ti, poď von, poď sa prechádzať / za mestom je to veľké pole / vravíš, že nejdeš, bundu už máš spratanú / aby ju nezožrali mole.“ Keď Martin Burlas zaspieva tieto Zagarove slová, dochádza mi, že presne toto je moment, ktorý raz budú z balastu dneška vyhrabávať budúce generácie ako ten rozkošný svetrík po babičke, ručne štrikovaný, ktorý nezožrali mole.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.