je to akoby prienik množín a také prieniky zostávajú zväčša takým neprebádaným prostredím, ktoré ma vždy fascinovalo. Ukazujú možnosť spájať príjemné s užitočným a vydolovať tak z minima maximum, teda zo všetkého to naj. Nie je to azda tak, že sa vo vzťahu medzi mužom a ženou stretajú tak fašiangové, ako aj pôstne obdobia? Nejeden tvrdí, že práve tento oxymoron je na manželstve najlepší.
Je to podobné, ako keď muž povie žene v radostnom ošiali: „Počuj, ja ťa tak ľúbim, že na svoj dom si veľkými písmenami napíšem tvoje meno.“ Nuž, a žena v atmosfére pôstneho sebazáporu odtuší: „Nie, nie, nie, radšej prepíš svoj dom na moje meno.“ Možno je to úsmevné, no odkedy je manželstvo manželstvom, prebiehajú v ňom interakcie medzi bezstarostnou radostnou láskou a pokáním plnej krízy. Keď ide o sviatostné manželstvo, tak jednotiaci princíp medzi manželmi – Ježiš Kristus – ich ešte iným spôsobom učí bezpodmienečnej láske, ktorá umýva nohy. Taká láska si žiada celoživotné rozhodnutie.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.