nič sa ešte nezmenilo. Naša mentalita, vláda, spôsoby korupcie, povaha spravovania štátu. A predsa je tu po dvojnásobnej vražde a nedokončenom článku Jána Kuciaka trochu iné Slovensko.
Keď vznikala táto vláda, kričali sme, ako sme len vládali, že je to horšie, oveľa horšie, než nové voľby. Ale mnohí vrátane viacerých politológov, komentátorov, Procházku a špičiek Mostu, to opísali inak. Vraj vláda Smeru, Mostu, SNS a Siete bude brzdou extrémizmu a zárukou európskeho smerovania Slovenska. A tak rýchlo vznikla.
Dnes je týždeň po vražde dvoch mladých ľudí a pár dní po tom, čo si milióny ľudí prečítali nedokončený článok Jána Kuciaka o prepojení mafie, organizovaného zločinu a Úradu vlády. A zrazu je všetko nasvietené kruto presne.
Takže ako, Rado Procházka, žiadna zodpovednosť? Skúsime teraz Ústavný súd? A Béla, Lucia, Fero, stálo to za to? Však južné cesty a lepšia legislatíva? A vy, tí politológovia a komentátori, čo ste tejto vláde dali zelenú, aspoň zamrzelo? Čo po liberálnom blúznení o jadre s Ficom napíšete nabudúce? A napokon vy, tí politickí katolíci, pre ktorých je Smer lepší ako opozícia, stále vám stačí, že Fico nemení status quo v postavení cirkvi a omamuje vás odmietnutím Istanbulského dohovoru? Je to viac ako spravodlivý štát? Je to viac ako vyhasnutý život? Až takto milujete kultúrne vojny?
„Ak nemá byť smrť dvoch mladých ľudí zabudnutá a ak má byť článok Jána Kuciaka dokončený, musí sa stať viac.“
Viete čo? Tá vami opľúvaná opozícia je múdrejšia ako vy všetci. Lebo ona nevydala štát a jeho spravodlivosť mafii, ale vy áno. A nevravte, že to sa nedalo vedieť. Dalo, malo a muselo.
Okrem zdrvujúcej pravdy však nedokončený článok Jána Kuciaka dokázal už aj čosi veľmi krásne. Médiá sa spojili a vydali ten článok všetky naraz. Bolo to krásne gesto portálu aktuality.sk a odvážny prejav solidarity všetkých ostatných. V tú noc som bol prvýkrát naozaj hrdý na slovenské médiá. A spojila sa aj veľká časť verejnosti. Skvelí herci v SND čítali pred predstavením silné vyhlásenie, študenti zorganizovali námestia, a verejnosť začala viac čítať a rozprávať o stave svojej krajiny.
To všetko je nádejné. Ale ak nemá byť smrť dvoch mladých ľudí zabudnutá a ak má byť článok Jána Kuciaka dokončený, musí sa stať viac. Už nejde o odstúpenie toho či onoho fešáka. Ide o návrat uneseného štátu do rúk jeho občanov. Slovensko, jeho bezpečnosť a spravodlivosť, bolo vydané do nepriateľských rúk – a Ján Kuciak s Martinou Kušnírovou sú najhlasnejšou výzvou pre nás všetkých vyvzdorovať si krajinu späť.
Viac o tom, čo sa stalo a čo sa teraz stať musí, prinesieme už v zajtrajšom vydaní .týždňa.