keď zomrie osamelý človek, zvyčajne sa obrad nekoná. Je to spoločný pohreb viacerých zosnulých naraz „bez účasti verejnosti“. Ani neviem, ako niečo také vyzerá. Po smrti opusteného človeka zisťujeme najskôr, či by ho mohol pochovať niekto z rodiny. Niekedy sa to premení na šancu pre pozostalých vnútorne sa zmieriť s mŕtvym príbuzným, čo sa za života nestihlo. Má to význam aspoň pre tých, ktorí tu zostali. Inokedy v telefóne počujeme, že sa ich smrť bývalého manžela, brata či strýka vlastne netýka.
Nesúdime, chápeme. Cez spálené mosty sa ťažko vracia. Sú radi, že sa to tým konečne skončilo.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.