nuž, len tak to nebolo. Už dlho sme uvažovali, že im ukážeme, ako funguje komunikácia s médiami alebo ako pracujú politici. Keď sa to už konečne podarilo, začalo to v našej krajine vrieť. A čo teraz? Všetko bolo dohodnuté a ešte pár hodín pred odchodom vlaku sa dohadovali nejaké drobnosti.
Ostala som v Košiciach ako taký dozor zo zálohy. Všetky čísla v mobile, všetky kontakty som ponúkla ako rýchlu voľbu. Veď, keby niečo. A tak už len sledujem meškanie vlaku, s ostatnými kolegami a študentmi kontrolujeme, kde sa práve nachádzajú, koho stretli. Postupne začínajú chodiť selfies – tu s prezidentom, tam s poslancom v Národnej rade, a tu zas so známym novinárom. Po ceste späť už len telefonujú, posielajú správy, čo všetko zažili, koho stretli.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.