v spleti týchto sporov nám uniká, že od júna 1992 sa slovenský volič úplne slobodne, bez vplyvov zvonka, rozhodoval tak, že volil vodcov, ktorým dával svoj hlas napriek tomu, že ich už sprevádzalo mnoho vážnych udalostí. Vo všetkých voľbách od roku 1992 do roku 2002 zvíťazilo na Slovensku HZDS na čele s Vladimírom Mečiarom, vo všetkých voľbách od roku 2006 do roku 2016 zvíťazil Smer na čele s Robertom Ficom.
V novodobých dejinách vyšli ľudia spontánne na námestia trikrát. V novembri 1989 po zásahu polície voči študentom v Prahe, potom v rokoch 1995 až 1998 po únose prezidentovho syna, vražde Róberta Remiáša a zásahoch do slovenskej kultúry – a teraz, po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Odkaz dnešných námestí je vyšetriť vraždu dvoch nevinných ľudí, zmena vlády na Slovensku a volanie za slušné Slovensko.
Žiaľ, na vyšetrenie vraždy dvoch mladých ľudí musíme stále čakať. Pokiaľ ide o druhú požiadavku, vieme, že po súhlase prezidenta s podmienkami Roberta Fica zmena vlády bude znamenať, že premiér Robert Fico, minister vnútra Robert Kaliňák a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská nebudú v novej vláde. Lucie Žitňanskej sa treba opýtať, či hlasovala v predsedníctve svojej strany za toto riešenie. Ak áno, jej neúčasť v novej vláde je nezaujímavá. A s novou vládou to zrejme bude tak, ako s doterajšími slovenskými voľbami.
Zostáva tretia výzva mladých ľudí na námestiach. Často sme hovorili, že po naplnení integračných snáh Slovenska tejto krajine chýba ideál, ktorý ktorý by dal do pohybu nastupujúcu generáciu. Slušné Slovensko, rozmenené do všetkých detailov, je presne takouto generačnou výzvou. Už len aby obstálo v skúške času.