no teraz, aj bez reklám a plagátov, ľudia prišli. Prišli tí, ktorí chceli vyjadriť svoj postoj k okolnostiam, čo sa v poslednom období dejú. Neodradila ich ani zima. Ľudia si začínajú uvedomovať, že ide o veľa a že na každom záleží. Organizátori boli mladí ľudia a ich rodičia. Všetko si zabezpečili z vlastných zdrojov, zvuková aparatúra, sviečky aj fotografie zavraždených. Ľudia prichádzali so smútkom v očiach, zopár žien aj so slzami. Zapálili sviečky. Začal mladý moderátor a postupne sa pri mikrofóne vystriedalo zopár ďalších ľudí. Lekár z levočskej nemocnice hovoril, ako bol na základnej vojenskej službe v osemdesiatom deviatom v meste Tábor. Pamätal si strach v očiach a v tvárach vtedajších funkcionárov. Spomínal, ako plná zasadačka generálov fajčila, potila sa a sledovala správy, čo sa to preboha (!) v uliciach deje. Podobný výraz sa dal pozorovať na tvárach niektorých politikov aj teraz. A prirovnal situáciu k rakovine, ktorá má už metastázy. To je vážne. Takej diagnózy sa bojí hádam každý. No v dnešnej dobe sa dá aj rakovina vyliečiť, len sa treba pre liečbu rozhodnúť.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.