ľudí ako je Jozef, ktorého príbeh uvádzam nižšie, je na Slovensku veľa. Opustených, so stigmou bezdomovca, odsúdených na život tretej kategórie. Odsúdiť ich je ľahké. Nesúdiť ich – to je skutočná výzva! Ustáli by ste svoj život lepšie?
„Čo je človeku súdené, to ho neminie,“ začal svoje rozprávanie Jozef, ktorý u nás začal bývať len nedávno. „S prvou manželkou sme sa brali veľmi mladí. Nešťastnou náhodou nám zomrel syn, mal 3,5 mesiaca. Skoro som zošalel. Doteraz mám veľmi rád deti,“ pokračoval smutne. „Dostal som potom dva infarkty, lebo som to dusil v sebe a stále som na to myslel. Veľmi ťažko som sa s tým vyrovnával. Podal som preto žiadosť o rozvod. Žena začala strašne piť. To je dôvod, prečo tak neznášam alkohol, príde mi zle, len keď sa pozriem na opitého človeka. Nikdy v živote som preto nepil.“
„Potom prišla porážka, sestra ma vzala k sebe.“
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.