zastavenie prvé
Pred pár dňami to bola krížová cesta s mojimi žiakmi – maturantmi – cez centrum Trnavy. Dohodli sme sa, že v rámci pôstu pôjdeme darovať krv ľuďom, ktorých asi nikdy nestretneme. Naplánovali sme si aj jarné čistenie miestneho potoka. To sme zatiaľ nestihli. V pláne bola aj povinná jazda: spoločná krížová cesta u nás v kostole. Lenže tu sa zrodil nápad urobiť tú krížovú cestu naprieč Trnavou. Zadovážil som takmer deväťdesiat kilogramov ťažký kríž. Napísali sme naň zvislo i vodorovne vetu „Sú priania, ktoré nemôže splniť nijaký človek“ a s mikrofónom a výkonným reproduktorom sme vyšli do ulíc. Ešte predtým som upozornil mladých na možné problémy, provokačné reči, možno aj pľuvance.
„Každý deň máme predsa do večnosti bližšie než ďalej.“
Prosil som ich, aby zachovali pokoj aj pokoru, veď aj na Ježiša pľuli.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.