stačí sa nerozprávať o celkových daniach a výdavkoch, ale len o pomerových ukazovateľoch. Napríklad aké percento daní vyberáme rozumne, alebo aké percento výdavkov ide na vzdelávanie.
Ako šéf IFP (Inštitútu finančnej politiky pri MF SR) som odštartoval s kolegom diskusiu o výbere daní dôležitou analýzou výberu DPH. Som rád, že sa potom na to nadviazalo v praxi a dnes je výber citeľne lepší. Po zaplátaní dier v súvislosti s výberom bolo mojou nasledujúcou víziou skúmať čo najefektívnejšie nastavenie celého daňového systému. Filozofia spočívala v tom, čo najmenej škodlivo vyberať príjmy na výkon ekonomiky a redistribúciu riešiť v rámci sociálnej politiky.
Keďže padla vláda, tento projekt sa nezačal. A je to škoda. Odvtedy sa totiž prijali rozhodnutia, ktoré dovtedajší daňový systém ešte viac pošpinili a urobili v ňom ešte väčší neporiadok. Dane na aktivitu sú v zásade najviac škodlivé pre budúci rast, lebo priamo znižujú motiváciu vytvárať hodnoty. A naopak, je lepšie viac zdaniť majetok a spotrebu. Zatiaľ čo v krajinách OECD daňový systém čoraz menej žil z týchto škodlivých daní na aktivitu, na Slovensku nastal opačný prípad. Ešte nikdy v histórii sme daňami tak nezaťažovali aktivitu ako dnes. Vyberáme z týchto daní o 2,4 miliardy eur viac, ako sme priemerne zvykli v minulosti. Navyše poistný systém a zásluhovosť dostali na frak.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.